Založiť webovú stránku alebo eShop

medikány

 

Tlakové níže v Stredomorskom regióne alias obávané (?) "medikány" a ich súvis s hurikánmi v trop. Atlantiku.

§    Veľmi estetické, z pohľadu meteorologickej družice, vyzerajúce tlakové níže nad oblasťou Stredozemného mora, ktoré môžu nadobudnúť kontúry podobné hurikánu (oko v strede barického útvaru, typické oblačné konvektívne štruktúry ...) určite u mnohých ľudí, ktorí sa tejto problematike nevenujú, môžu vzbudiť dojem, že skutočne môže zasiahnuť stredomorské oblasti ekvivalent, svojimi prejavmi, podobný plne rozvinutej tropickej atlantickej cyklóne, hurikánu.

Z meteorologickej histórie sú však zaznamenané početné medikány, ktoré spôsobili veľmi veľké škody a straty na životoch. Jeden z najznámejších je medikán, ktorý 23. septembra 1969 spôsobil rozsiahle povodne na Malte, Algérii a Tunisku s veľkým impaktom na prírodný ekosystém, ekonomiku, dopravu a žiaľ aj na početné ľudské životy. Meteorológovia však tieto útvary a podmienky, pri ktorých sa tvoria skúmajú a venujú im veľa pozornosti na ich lepšie predpovedanie. 

§      Podľa môjho názoru, však k rozvoju plnohodnotného "hurikánu" v oblasti Stredomoria nebude možné dôjsť z viacerých dôvodov, ktoré sú spomenuté v stati nižšie. 

§      Podstatný a kľúčový rozdiel medzi týmito dvoma útvarmi spočíva v podmienkach za akých vznikajú. Kým hurikány vznikajú z početného komplexu búrok v tropických oblastiach, živených veľkým množstvom latentného tepla z povrchu oceánu, za prítomnosti nutných, špecifických kinematicko-termických podmienok ako napríklad:slabé výškové prúdenie, dostatočný vertikálny teplotný gradient bez inverzných vrstiev, atď., vznik medikánov je ovplyvňovaný cirkuláciou stredných zemepisných šírok a jeho vznik môže prebiehať v rôznych formách. V prvom rade si je treba stručne priblížiť prostredia v akých tieto javy vznikajú. 

§      Vo všeobecnosti vznik cyklón prebieha v 2 základných modelových oblastiach súvisiacich s druhom vzduchovej hmoty tzv. baroklinnej a barotropnej. Z modelového pohľadu je možné povedať, že pre barotropnu vzduchovú hmotu je typická závislosť hustoty vzduchu iba od tlaku alebo iba od teploty, čiže všetky izolínie sú si navzájom rovnobežné a nedochádza k významných advektívnych zmenám teploty pre danú oblasť. 

§       Toto tvrdenie možno aplikovať na zóny tropické a subtropické kde teplotné pole nedosahuje výraznú horizontálnu heterogenitu ako v stredných zemepisných šírkach, čiže oblastiam nízkeho tlaku v týchto častiach severnej pologule preto chýbajú frontálne systémy aké poznáme v našich podmienkach a teplota vzduchu je zväčša silne ovplyvňovaná počtom jednotlivých konvektívnych procesov mezosynoptického meradla (rozlíšenie cca 2-2000km pre jednotlivé búrkové komplexy vrámci napr. tropických búrok. viac http://www.theweatherprediction.com/habyhints/41/) ako translačnými procesmi z iných regiónov.  

§       Kdežto v stredných zemepisných šírkach s takýmto modelom nemožno uvažovať, pretože prostredie je tu výrazné baroklinné (hustota vzduchu závislá od teploty, tlaku a izolínie sa pretínajú) a dochádza k formovaniu výraznejšieho horizontálneho gradientu teploty (napr. pri baroklinnej frontogenéze sa meridionálny gradient teploty mení na zonálny) . Základné riadiace tlakové níže sa tu preto tvoria za turbulentného miešania teplejších a chladnejších vzduchových hmôt na frontálnej zóne pod výraznejším výškovým prúdením. Avšak to je len jedna z väčšiny prípadov, ako môže baroklinná tlaková níž vzniknúť, ale túto možeme považovať za základnú. 

§      Čo z tohoto tvrdenia vyplýva pre vznik "medikánov"?

V prípade rozvoja tropickej cyklóny resp. medikánu možno, ako kľúčový faktor, považovať teplotu povrchovej vrstvy oceánu resp. mora. Tvorba medikánu prebieha v baroklinnej oblasti, preto za hlavnú príčinu vzniku môžeme považovať "odštiepenie" oblasti nízkeho tlaku od (vo väčšine prípadov) dlhovlnnej brázdy nízkeho tlaku vzduchu v stredných hladinách troposféry, ako k tomu došlo v dňoch (6.-7.11.2014) a za prítomnosti advekcie chladnejšieho vzduchu nad teplú hladinu mora sa vytvoria podmienky na jeho párhodinovú stabilitu.

2./ možnosť vzniku uvažuje pozitívne
 načasovanie synoptickej brázdy NT za prítomnosti veľmi dobrých termických podmienok nad hladinou mora: prítomnosť výraznej potenciálnej instability v spodných vrstvách troposféry (v závislosti od teploty mora a hrúbke vlhkej vrstvy), advekcie výrazného teplotného gradientu v stredných a vyšších vrstvách troposféry. Prítomnosť synoptického elementu vyvolá zmeny v štruktúre vertikálneho profilu atmosféry a môže zapríčiniť explozívny rozvoj búrkových buniek, ktoré sa taktiež za vhodných podmienok môžu sformovať do rozsiahlejšej mezomerítkovej tlakovej níže a tá vo väčšine prípadov pácha lokálne veľmi velké škody. 

§      V prípade hurikánu, ktorý zasiahne napr. pobrežie Ameriky a spôsobí plošne rozsiahle škody vetrom, sa hrozby medikánov skôr sústredia do lokálnejších zón, ktoré sú zasiahnuté najintenzívnejšími konvektívnymi bunkami. Dôvodov prečo prejavy medikánov nedosiahnu hodnoty hurikánov je niekoľko. V prvom rade teplota Stredozemného mora nedosahuje hodnoty ako napr. v tropickom Atlantiku, značným limitným faktorom je jeho veľkosť, pričom nad pevninou je vždy medikán odrezaný od prísunu latentného tepla, ktoré ho "živí" nad teplou morskou hladinou, rovnako ako napr. pri hurikáne. 

§  Klimatológia medikánov

 

Obr.1 Medikán na družicovom produkte "Airmass". http://www.shmu.sk/sk/?page=1&id=meteo_druzica

 

Obr.2 Predpoveď geopotenciálnej výšky AT850 a rozloženia teploty v hladine 850hPa, pri rozpadnutom medikáne podľa modelu GFS. 

Obr.3 Extrémne bleskovo aktívny mezomerítkový komplex búrok 20.9.2014, ktorý bol "živený" veľkým množstvom extrémne labilnej vzduchovej hmoty z povrchu mora. http://www.blitzortung.org/Webpages/index.php?lang=en&subpage_0=15

 

TOPlist