Založiť webovú stránku alebo eShop

Kritériá

Pravdepodobnosť výskytu konvekcie s elektrickou aktivitou (búrky) - je zaznačovaná žltými plochami, pričom ide väčšinou o situácie, kde jeden z obrázku uvedených prvkov absentuje alebo jeho hodnota nezodpovedá fyzikálnemu opodstatneniu výskytu extrémneho javu.  

Stupne/extrémne konvektívne javy (1.,2.,3.) sa vydávajú v prípade zhody všetkých fyzikálnych parametrov podstatných pre výskyt aspoň jednoho extrémneho konvektívneho javu vo vyznačenom území s maximálnym rádiusom - 45km od bodu vo vyznačenom území.

- Vydané stupne na vyznačenej ploche len upozorňujú na pravdepodobnosť výskytu extrémneho javu (nejde o žiadne výstrahy na opatrenia!) a to nasledovne:

1. stupeň: 15%  

2. stupeň: 35%  

3. stupeň: 50%  výskytu javu. 

Všetky možné markantné udalosti sú popísané pod mapou v riadnej predpovedi na hlavnej stránke.

- Ide vo väčšine prípadov o veľmi vysoké úhrny zrážok, extrémne nárazy vetra, krupobitia a tornáda. Tieto pravdepodobnosti sa zhruba rovnako týkajú množstva/početnosti daných extrémnych javov vo vyznačenom území.

Je treba podotknúť, že k stupňom niesu explicitne priradené hodnotové škály (Ako je to v prípade výstrah na úrovni štátov až regiónov, ktoré vydávajú štátne meteorologické inštitúty - tieto výstrahy sú združené a zastrešené európskym projektom Meteoalarm), ktoré by daný jav musel splniť aby mal príslušné zaradenie do stupňa, ale jedná sa vždy o výskyt extrémov, ktoré sú zo štatistického hladiska na území Európy potenciálne rizikové (v závislosti od štátu: stavu infraštruktúry, klimatických podmienok, prebiehajúceho stavu počasia...) s premisou, že miernejšie javy (nárazy vetra 15-20m/s, úhrny zrážok 15mm/40min, krúpy s priemerom pod 2cm) sa minimálne s dvojnásobnou pravdepodobnosťou od tej extrémnej vyskytnú.

V prípade úhrnu zrážok je možnosť predikovateľnosti značne limitovaná v zmysle výsledkov mnohých štúdií upozorňujúcich na fakt nekonzistencie s metódou prísad (nie vždy intenzívna labilita a silný strih vetra sú príčinou vysokých úhrnov). Preto je vhodnejšie zamerať sa napríklad na samotnú mikrofyziku oblaku spolu s dynamickými podmienkami v atmosfére a analýzou polárneho diagramu...  

- Úspešnosť mapovej predpovede je možné efektívne verifikovať prostredníctvom záznamov v ESWD (pre plochy vydaných stupňov) a databázy bleskových výbojov Blitzortung (pre výskyt elektrickej konvekcie/žlté plochy viditeľných bleskov).

Druhy mezomerítkových diskusií: Vo všeobecnosti môžeme tvrdiť, že pri vydaní mezomerítkovej diskusie sa jedná o analýzu podmienok zameranú na konkrétnu povet. udalosť v rámci úzkeho územia. Ide teda o operatívnu reakciu so zreteľom buď na zmenu podmienok od riadnej prognózy alebo akúkoľvek inú prognózu vo vymedzenom časovom intervale 1-12h.

1. klasická mezomerítková diskusia/MD: použitá v prípade nevydania riadnej prognózy alebo opise aktuálnej situácie, ktorá môže viesť ku konvekcii,

2. pohotovostná mezomerítková diskusia/EMD: použitá v prípade významnej zmeny podmienok oproti riadnej predpovedi a hrozbe početných extrémnych sprievodných javov.    

Ukážka vydaných stupňov

WW - Weather Watch/monitoring počasia:

Upozorňujeme na možnosť "škodovosti" konvektívneho charakteru počasia a to hneď od doby vydania WW až po jeho zrušenie. Je potrebné toto sledovanie odkonzultovať s riadnou prognózou alebo mezomerítkovou diskusiou a vydanými stupňami na ten-ktorý jav.

Vzhľadom na to, že naše prognózy pokrývajú veľmi veľké územia, je i čo najmenšie územie WW podstatne nadsadené, avšak minimálne na 25% jeho plochy očakávame hlásenia o škodách (povodne: bahnotoky, upchaté kanalizácie, zosuvy pôdy; tornáda: zničená alebo poškodená infraštruktúra, inžinierske siete, ekosystémy, domy ..; krúpy: poškodené alebo zničené strechy domov, autá, úroda, veľká akumulácia krúp na zemi - upchaté kanalizácie; vietor: škody na veľkej ploche, popadané stromy, strechy, poškodená infraštruktúra a inžinierske siete (strhnuté elektrické vedenia a i...).

Rovnako tu platí aj zvýšené ohrozenie ľudského života.

  

Časové intervaly prognóz a vyjadrenie neistoty:

 

Zo simulácie GFS je vidieť, že hodnoty gradientov sú sprvu v rôznych počiatočných stavoch (zo synoptického hľadiska) relatívne stabilné, avšak pre potreby prognózy konvekcie môže táto relatívnosť predstavovať potenciálne zlyhanie a to najmä pri hraničných podmienkach v atmosfére (prechod MCS cez vyznačené územie etc...). Hoci prognostikom analyzovaná situácia pri zachytení kľúčových faktorov má potenciál zaručovať veľmi priaznivú verifikáciu.

Je preto potrebné sledovať aj pravdepodobnostné stavy gradientov a zmeny veličín ako možno vidieť na analýze AT 500hPa s krokom 24 hodín vopred v alpskom regióne. "Špagety" izohýps vykazujú väčšie rozptylové podmienky/neistota so zreteľom na adiabatické pohyby vzduchu. V lete sa totiž často krát stáva, že dry-line za Alpami vstupuje do prognózy konvekcie a mení riadnu predpoveď.

Vyhliadky na +2dni sú skutočne len orientačné aj napriek podrobnej analýze podmienok, pretože rozptyly častokrát výrazne prekračujú nami nastavené kritériá vydávania predpovedí.

Ako príklad možno uviesť analýzu AT 500hPa na +72 hodín vopred: Brázda sa nad územím Balkánu charakterizuje veľkými rozptylmi modelových okrajových podmienok v dôsledku na príklad zvýšenými hodnotami absolútnej vorticity na hrebeni vlny, advekcie PVA atď... A teda zvyšuje sa uvedenými faktormi "nestabilita" NWP inicializácie - väčší modelový bias, v princípe... Vydávanie rozšírených prognóz/vyhliadok preto nezasahuje do verifikácie a môžeme v nich vyznačovať plochy na rozsiahlejších územiach a pokryť modelovú variabilitu priamo v kreslení konvektívnych stupňov (pravé experimenty), čo si v riadnej prognóze, už len z princípu jej zamerania/významu, dovoliť nemôžeme.  

                           za StormWarning Vladimír Novotný 2017.    

TOPlist